.

a.

ráno bolo hlúpo
nedorosené

nechal si ma s ním samú
precitať
vtedy ma to dostihlo
iba som túžila
zabudnúť
zabudnúť a zabudnúť a len tak medzi rečou
si vymyslieť dôvod
stovky dôvodov prečo

sa odviazať


a.b.

pritesaná k modelu o duši
začnem

pozorovaním svojej mysle
z odstupu
napína ma
a keď sa zdá že už horšie nebude
medzi pojašenými slzami
sebaľútosťou a snahou byť rozumná
objavím zoskupené chcenie
riedke ako tvoj sľub že už príde večer

zarezaný do


a.b.c.

pravdepodobne som
vnútri

na tmavom podklade
zakrývam presúvajúce sa pochyby a hľadím
na vlastné vedomie ako nasáva
formy prívlastky a vyvolené
spomienky
neúprosne sáče do prítomna
kde slová nadobúdajú iný význam
rozvetvený variáciami

spôsobom piesne vykĺznem


a.b.c.d.

z predstieranej reality do úplného
zabudnutia

práve tam
ak vôbec niečo také je
neviem
a ja jestvujem? či nie?
lebo neviem ..n. e. v. i. e. m
možno len fabulujem
neustálymopakovanímobradovžitia
hrou na okrikovanie

detského roja vo mne




.