|
Hostů OnLine:
Členů OnLine:
Registrovaných členů:
Právě přihlášení:
|
|
Zhltnúť si jazyk, je niekedy jediný spôsob ako zostať človekom
Vtiahlo ma
do vymodlenej šíravy,
kruté a fascinujúce zakúsiť
osie hniezdo v ústach,
veľkosť v bodke za obzretím,
sietnicu, ktorá sa rozpadla
pre nepriepustnosť videného.
Hodilo ma
do sveta, ktorý nezvieral,
čo na tom, keď moja náruč
nepoľavila a dusila ďalej,
biť a potom nebyť,
alebo
byť a už nikdy nebiť,
zaprenie seba ma stálo
všetky vzťahy,
mlčím smerom k polepšeniu.
Milosrdne sa prihováraš,
no ja nedokážem odpovedať
Tvojím prikázaniam.
Viem, že za svitania nosíš poštu,
večer čítaš z pier
a moje šťastie je hlasom z chorálu,
ale anjel má krídla aj meč
na stínanie hláv
a ja pocit, že vonku
dupú jaštery a rozvetvenie zlého,
žiaru odchýtam ako batériu
na precízny zásah.
Zase som Ti nepovedala pravdu,
z hlbín,
odtiaľ tie otrasy.
Toľko smrti, až z nej nechýba,
pochop človeka
a neber mu zvesené sito do vidín,
nezhromažďuj výčitky pre alter ego,
zánik príde tak, či tak.
Predstav si, že rozsvietiš oblohu
a pod ňou nič,
nechcem, aby sa meno božie
prekrylo pustatinou.
Léta Páně 2012, dne 31.1. věnováno autorem
Flávia
|
|
|
|
|
|
|
|
Áno Rezka, tu sa hodí výrok: Aké krásne ticho by bolo na svete, keby ľudia hovorili len to, čo vedia.
Páči sa mi, ako z veršov skladáš konštatovania.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
osie hniezdo v ústach, ano spousta lidí by mohla mlčet smerom k polepšeniu. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
pri svojom mene v rôznych strečingových polohách
..to si zapamätám..úsmev /chcela som niečo o odrodách, no netrúfam si..bývalý záhradník bocco by sa uškŕňal a možno poriadne smial/
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ty si asi podobná odroda mojej.
Mne už pri Flávike stojí adrenalín v pozore, nie ešte pri svojom mene v rôznych strečingových polohách.
Ak je za tým naozaj niečo podobné, čo u mňa, niet čo závidieť.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Flávi, prosím, Martuška nie..neznášam to
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
pôvodne som chcel napísať mlčím smerom k poznaniu, pre mňa je to synonymum
ticho je ultrazvuk, rozšifruješ ho len pomocou veľmi citlivého ladenia
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ďakujem Martuška.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
poslaný do noci..posledný verš o chytľavej depresii
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ďakujem Bocco.
Aj za ten posledný, poprosím admina, nech ho pošle naspäť do noci.
O mlčaní sa už veľa popísalo, ale prečo nie je počuť ticho, ktoré nám bolo dané pre poznanie?
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
zaprenie seba ma stálo
všetky vzťahy,
mlčím smerom k polepšeniu
mlčím a neviem ktorým smerom
ten posledný prišiel ako omyl, zápis, ktorý nemal byť v básni, ale zostať v denníku
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ďakujem Doremifa.
Príbehy sa prelínajú, no zachytiť jeden tak, aby mal sám osebe výpovednú hodnotu, je niekedy pre mňa len ďalším rozpolením.
Ale budem pamätať do budúcnosti.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
...musím dát Voroně za pravdu. Cítím to stejně. Ty dvě následující jsou jako z jiného příběhu.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ale ja to tak robím. Môžem zato, že keď zatvorím oči, vidím nesvetlé farby? Všimol si si jedno slovo? A keď je čierna farba nesvetlá, tak je v nej aj svetlo. To je môj výklad tmavej palety.
Ďakujem Dolphin za osobný pohovor. Teraz sa ponáhľam na ďalší konkurz. Tam, kde rušia posledné verše.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
vieš čo si myslím...? je dobré, keď občas zavrieš oči a namaľuješ obraz presne taký, aký ho nosíš v sebe... pre pocit naplnenia, či iba tak... pre radosť... vnímam to už trochu inak, alebo sa jednoducho iba snažím pochopiť... a prichádzam na to, že je proste umenie maľovať bez svetlých farieb... úplne posledný verš by som vynechal...
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Vďaka Voron,
a vieš že aj u mňa?
To len ja sa niekedy rozrozprávam a zabudnem vnímať celok. A tak si myslím, že ešte z neho chýba.
|
|
|
|
