Pokoj, jej bol len implantát,
stál ju pol života
a sebahnusom otvorené päste,
krvilačník sa dožadoval svojho
a ona sa dožadovala hluchonemej,
dostalo sa jej o hluk menej,
o pokrvný.

V podprahovom odžitý osud,
nad siluetou povrazy
a v slučke diaľava od ostatných,
zbližša len sečné rany
a ešte slečna, pani,
oslovenia, na ktoré si nezvykla.

Dej, bolestivo kostrbatý,
ona nad vecou a vec pod kolenami,
podliezť tieň a tváriť sa podľa
vykupiteľského plánu,
príliš jednoduché na ňu, hranou
zatriasť tak, že nezrelí popadajú,
uzrieť kôstky a odísť v domnienke
o zobudenom,
nie, áno, možno raz
a možno zase len lano.