Victóre, tuším to poznáš:)
BTW, zdanlivé a ešte aj blúznenie? To je zadupľovanie skutočnej halucinácie:)

Marta, aj mne samotnej tá drevená mama preniesla pohľad do inej dimenzie a ostatné? To sú len haky-baky učiacej sa mysli.

Cindo, presne si to vystihla. Si dobrou znalkyňou psyché.

Maaty, v deň písania môjho "odkazu" mi každá metafora prišla ako niečo navyše. Toto je kostra. Holá a spontánna. Myslela som si, že určitá hravosť so slovíčkami prebije jej kŕčovitosť. Nuž aj takéto chvíle existujú. Čo už.

Dolphin, mať Tvoju trpezlivosť, považujem sa za lepšieho človeka. Lebo práve trpezlivosť je veľmi dôležitou vlastnosťou pri každodenných skúškach.
Ďakujem.

Livebet, nič si z toho nerob. Aj mne sa často vybavuje Fjodor M. Dostojevskij a jeho označenie za choré svedomie Ruska. Inak Dostojevskij patrí medzi mojich najobľúbenejších autorov.
Vieš, čo je zaujímavé? Že z Tvojich komentárov sa vždy niečo nové dozviem, lebo Ty zvykneš do nich osadiť krátky príbeh ako do rámu. Takže niekedy je Tvoj písaný obraz ako nepísané zrkadlo:) Chápeš, že?

jej, aké zdanlivé blúznenie ... ))

obraz s lavičkou ma ..no vidíš, aj Cindu /ulietli mi tam práve oči..k jej komentu, kým som hľadala slovko na vyjadrenie/
zbytok akosi..neviem sa tam vmontovať do toho

lavička jako dřevěná máma mě dostala
text na mě působí jako záznam nějakých obav nebo i beznaděje, určitě je do něj nasypaná spousta nápadů, myšlenek na delší prózu... pokud meditace, tak jsou to spíš ty zákmity myšlenek, co táhnou hlavou, když se jí meditující pokouší vyprázdnit.

Ja neviem Flávy, čo to?-vzdor, odkaz, terapia-
a kde sa podela metafora?tá Tvoja-?toto je len odkaz,síce podkožný-ale neviem-neviem sa vyjadriť

keď som si čítal tieto verše...
sedel som na lavičke oproti a usmieval sa...
tváril som sa, že si čítam život po živote...
alebo po živote život...
už si presne nepamätám...
ale jedno viem isto... už som z lavičky nevstal... sedím a čakám...

Jsem asi divnej, ale při čtení básní se mi (pokud mne teda osloví) prvotně vybaví nějaká zažitá či přečtená situace. Teprve při dalším čtení můžu bejt tzv. objektivní k dílu. Tady se mi teda vybavil Fjodor D. s jeho "snažím se milovat život víc než jeho smysl" Velice rozumím prvním dvoum veršům, no a hned si vzpomenu na ten židovskej vtip: "proč jsi tak smutnej Kohn? Zejtra mám Abelesovi vrátit tisíc korun. Manželka otevře okno a zařve naproti do okna Abelesovi - Kohn ti zetra vrátí hovno!.. a k manželovi. Vidíš, a teď se trápí von":)

Vďaka Lilienka.

stav na intuíciu... nemôžeš nič pokaziť... :)
príjemné počteníčko.

JC, Ty do svojich komentov tak galantne servíruješ humor a dôvtip, až mám vážne podozrenie, že som odhalila člena MENSY:)