|
Hostů OnLine:
Členů OnLine:
Registrovaných členů:
Právě přihlášení:
|
|
Gradácia
Priznať sa k dekadentnej tvorbe,
pomýliť si myseľ so vstupenkou na kolotoč,
napchávať sa predpokladmi,
úbohé a predsa veľkodušné,
tak si vyber.
Zamykať sa v kúpeľni
s dožívajúcim úmyslom,
z lásky postaviť strašiaka
doprostred bytu,
zo zajtraškov vyrezávať najkrajšie kúsky
a hádzať ich pouličným psom,
domov alebo cudzokrajnosť,
tak si už vyber.
Pristupovať po jednom
a pred tlupou zrevať,
koľko vás v nej ešte trčí,
po tvári si váľať neurózy
a z ničoho nič
si navliecť náramok
zo spreneverenej krvi,
neskoro, už si nevyberieš.
Léta Páně 2012, dne 6.7. věnováno autorem
Flávia
|
|
|
|
|
|
|
|
Dolphin, raz som bola v Chalúpkove / v kraji drevených chalúp/ a dni, ktoré som tam strávila, vyzerali presne ako láska. Bola som aj vo Vernári, ktorému som zostala verná.
Týmto som len chcela povedať, že láska je nadovšetko.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
poézia pretlačená do krvi...
ktorá mi pulzuje v žilách...
ďakujem za podkožné verše...
ja som si už dávno vybral...
lásku...
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Hypnos, ani nevieš akú veľkú pravdu si povedal.
Až takú doboľava.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
někdy je výběr o hodně těžší než ho nemít, někdy
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Victóre, vďaka za citáciu. Hviezdoslav nám zase hviezdi:)
Inak, to zahustenie má na svedomí želírovací cukor. Naozaj:)
Senzory, to je na ďalšiu báseň...
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ján Smrek v Básnikovi a žene : ... " Blahoslavení, ktorých duch je prostý. Môjho však deformujú skúsenosti a múdrosť prekliata. Hľa, tak čas letí ... "
a máš to ... )) ... že, len ako ako vypnúť tie senzory v sebe, ktoré aj vysielané musia znova absorbovať ... hmm )) ... pekné a ťaživé zahustenie v básni ))
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Marti, monológ sa nielen odohráva, ale aj smeruje do vnútra. Do jedného a toho istého vnútra. Niekedy mám pocit, že človek je najhorší k sebe.
Ďakujem za slová.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Lili, v niektorých chvíľach je hmla natoľko hustá, že až ruka načiahnutá z neba Ťa upozorní, že cesta vedie ďalej. Až vtedy si zase zopakuješ: vždy je na výber.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
JC, krásne si to poňal a vysvetlil.
Prekážky sú a budú a čo s nimi, je len na nás.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
joj, prudko vyčítavý tón textu ma prinútil
šmátrať po kľúči
aby som sa uistila, že ešte môžem zamknúť..zvnútra
a napokon
sa pridám k Jiřímu
pekne to vyjadril
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
... vždy je možnosť výberu, vždy.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Kdysi, jako kluk, jsem si vybral foukací harmoniku. Chodil jsem se na ni dívat přes sklo výlohy ale nikdy jsem ji neměl. Přesto jsem byl šťastný, kdykoli jsem ji viděl, s vědomím že stále tam na mě čeká. Tak jsem vybral, nejednou...
**
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Shpaadyia, takže už máme aj dôsledok jednej gradácie?
Musím sa nad tým vážne zamyslieť:)
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Umíš jej přimět k rozhodnutí, ovšem nebude mít pocit, že se rozhodl dobrovolně. Dozvuky nechci vidět a jeho ksichty si raději nech jen převyprávět...
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Navliecť si náramok zo spreneverenej /vlastnej vlastnou rukou/ krvi, to je už len o šťastí, keď život z duše nevyfučí. Takže vivat všetkým náhodným okoloidúcim.
To bolo len na margo.
Ďakujem Tess. Presne tak, vybrať si, to je dilema o chronickej migréne.
|
|
|
|
