Prsia sa naliali smädom
nedokázala zaspať pohodená,
v notebooku muž,
rozbíja oplastované slová,
vyslobodzuje čakanie,
čkanie zo spomínania.
Protihráči,
virtuálny rozmer verzus reálna skaza.
Nerozlišuje iluzórne od genetiky,
rozpadávajúca sa myseľ,
do trištvrte zbláznená tá,
čo zostáva.
Vie ako ďalej,
stane sa pestovateľkou legiend,
obrábačkou ťažkých povzdychov,
egopokušiteľ kontra láma,
bude odrodou, čo smrť nosí ako amulet,
dvojkrká bytosť,
čo k nej patriace hlavy zráža sama.

Dlaň už nezakrýva zhrozenie,
logika nezapiera život zrodený pri kúsku asociálneho práva,
to existencia vníma človeka,
nie naopak.