JC, vravíš mi z duše.
Lebo už som naozaj pomýšľala na odstránenie závady, ktorú ale bohužiaľ nevidím až v takej intenzite ako druhí.

Je poviností čtenáře pátrat po obsahu a poslání básně? Nebo je úkolem autora podat čtenáři srozumitelný příběh?
Kdo se chceš ponořit do hloubky poezie, pokračuj, kdo ne, jdi dále.
**

nedajú:) ale jestli chceš abych ti dal pokoj já, není problém:D

Ešteže tak Livebet. Blúdenie samo o sebe nie je negatívnym javom.
Skôr sebareflexia, psychohygiena, zbieranie ovtorených fraktúr a iných možností.
Zaujímavé, že Ti nedajú tie moje "výtvory" pokoj a nedajú:)

možná by neškodilo Flávi, dát k silnici této básně slovem či veršem "jakoby mimochodem" směrovou tabulku. Troufnu si říct, že jí chápu, ale samosebou po svém. No u některejch tvejch věcí by nepomohla ani navigace, ale i tak u tebe to občasný bloudění stojí vždycky za to:)

Bear, cením si Tvoj komentár plný humoru.
A s vážnosťou prehlasujem, že je tomu tak:)))

Hesiona, v skutočnosti ide o opakovanie, to mal Warhol rád.
A tak prenášať pohľad z črepu na zápästie urobilo svoje.
Jeden skončil pýriaci /červený/ a to bol črep, druhý bez cirkulácie krvi.
Ťažítko znamená priľahnutý životom, spod ktorého sa vyslobodil.
A pružina na preskok cez roky je vlastne odľahčenie, ukončenie pozemskej púte. No a keď niekto je vnútorne vysporiadaný, nezopakuje tento vynález.

Lili, len Ťa prosím o trpezlivosť:)
Aby som nebola premenovaná na nejakú inú bytosť:)))
Úsmev.

Dolphin, poetické dusno?
Po takom určite spŕchne.
A nieže sa stratíš v tých kríkoch:)
Inak, poéziu vnímaš podobne ako ja. Moment prekvapenia, úvahy s novým náhľadom, uchopenie ďalšej z rovín vnímania...
Poézia je vlastne veľmi hodnotný predmet, len niekedy vyzerá ako druhý riadok v jednej mojej nemenovanej básni.

Cindo, to je tých málo slov u mňa. Akoby s nimi odišiel aj príbeh...

Flavia - pekné, hoci na mňa to pôsobí, ako bys chcela povedať viac, než čo sa ti do tej básne zmiesti/:-)

Asi jako Cinda - bloudím a nemám se čeho chytit.

myslím, že je to báseň na viac prečítaní...
aj ja si ju teda odnášam...a lúštim.

keďže ako čitateľ hľadám v poézii niečo iné...
niečo, čo by ma prekvapilo... niečo, čo by ma donútilo premýšľať... atď...
beriem si tvoje dielko a pomaly utekám do kríkov, kde bez kriku prehluším poetické dusno odľahčením...

přečetla jsem a zjistila, že na tohle dnes nemám hlavu. nepronikla jsem pod tvá slova, budu se k nim muset vrátit jindy :-)