Hostů OnLine:
Členů OnLine:
Registrovaných členů:
Právě přihlášení:
dobojované
čas si hrá na vytrvalosť
ručičkami hľadí telo
od vrások po holú kosť
ticho vždycky bdelo

ako časovaná bomba
vybuchla staroba
z kráterov prosba
nech aspoň choroba

pozbiera úlomky
zašlého života
zhorené spomienky
privinie samota
Léta Páně 2011, dne 27.12. věnováno autorem akhnaton
  
29.12.2011 | 16:37    Indigo

Možná mi tam schází ještě jedna strofa?Z bodu A do bodu B jsem se prostě nedostala.
28.12.2011 | 16:40    rezka

ano je to v tvé básni, ten život jako čekání na smrt..
28.12.2011 | 15:45    akhnaton

Som rád že sa nájde aspoň jeden koho to oslovilo. Moja mama tiež pracuje ako opatrovateľka v zahraničí a túto báseň som napísal keď som ju bol navštíviť v práci. Mal som zmiešané pocity z tých ľudských vrkakov, ktoré čakajú na smrť
28.12.2011 | 15:28    rezka

člověče básníku..
pracuju s hodně starýma lidičkama a tvá báseň hodně povídá
o životě některých z nich, ač mlád jsi..jsi..?
popisuješ fakt bezútěšnost stáří (u někoho, ne u všech)

(neumím odborně, jen pocitem komentuji)
27.12.2011 | 20:05    akhnaton

Ďakujem za uvedenie konkrétnych nedostatkov. Máš pravdu, mal by som si najskôr osvojiť voľnú formu kým sa vrhnem na viazanú.
Ešte raz ďakujem za zastavenie
27.12.2011 | 20:01    Tessa

Já ti nevím, mě to nějak neoslovilo a jedním z důvodů je i forma,kterou jsi zvolil. Tak jako ti bezvadně sedl volný verš v minulé básni, tohle je posvazované "nasilu", kulhá rytmus, ani myšlenka se mi z toho nevyloupla. Přijde mi to trochu jako vystřelené od boku, žel do terče nezasáhlo.
27.12.2011 | 17:17    akhnaton

Toš múdry starec sa skôr prizerá než aby podal ruku. To budem šliapať vedľa i naďalej vyzerá to tak
27.12.2011 | 16:53    dali

zase si šliapol vedľa :)
27.12.2011 | 15:59    Cinda

smutno na mne z toho textu dýchlo, ale takové to pěkné, nerozervané a smířené smutno