Hostů OnLine:
Členů OnLine:
Registrovaných členů:
Právě přihlášení:
limitovaný
môj milý rozmarný
kričíš o budúcnosti
a bojíš sa ju menovať

zo strachu pred sebou
môže sa rozplynúť
ľahšie ako slovo

kiež by bolo večné
aspoň niečo na nebi
nech nesvieti zbytočne

veď každý záblesk
akokoľvek čarovný
vždy postupne vyhasne
Léta Páně 2012, dne 9.3. věnováno autorem akhnaton
  
11.3.2012 | 22:29    akhnaton

ďakujem, do takých detailíkov som na to nepozeral
samozrejme i ja to beriem s rezervou veď žiť takým spôsobom by ani nebolo možné šlo len o sprostredkovanie myšlienky. ak sa dotiahne do konca tak vždy je len prítomnosť v ktorej spočíva zmysel života a čo do nej vložíme
11.3.2012 | 20:30    Flávia

Tématicky pútavé, spracovanie tiež, ale vynechala by som tie "pomocné" slovíčka na začiatku veršov.
Vo štvrtej strofe napríklad veď a vždy. Pre mňa sú to iba barličky a báseň dokáže bez nich chodiť autentickejšie.
každý záblesk
akokoľvek čarovný
postupne vyhasne
Lebo vždy a postupne, obe sú príslovky času, ešte tak druhú vymeniť za príslovku miesta, príčiny alebo spôsobu.
Môj názor ber s rezervou Akhnaton. Je to len môj uhol pohľadu.
11.3.2012 | 18:24    Cinda

i záblesky mají smysl v našem životě. pokud se budeme sami snažit o to, aby záblesk stíhal záblesk, budeme mít nepřetržitě rozzářeno. :-)
9.3.2012 | 20:13    Lili

večnosť... je v prítomnom okamihu. :)
9.3.2012 | 17:29    akhnaton

Isteže zažiari iný, mne len prekáža tá lineárnosť. Ak niečo netrvá večne je to len záblesk ktorý je nezmyselný.
9.3.2012 | 17:03    Sendy

Poněkud depresivní a pesimistické, zdá se mi.
"kričíš o budúcnosti a bojíš sa ju menovať" Horší je mít strach pojmenovat minulost. Těžko pojmenovat něco, co neznáme.
"aspoň niečo na nebi nech nesvieti zbytočne" Smysl svým životům a všemu v nich dáváme sami, ne věčnost.
"...vždy postupne vyhasne" ...aby mohl zazářit jiný, stejně kouzelný.
:) Hlavu vzhůru.