Obrovské bralo na ktoré sa šplhám.
Žiadneho štítu sa už neštítim.
Nebeská pani. Som pozemský sluha.
Nebudem nikdy tam, kde tróniš ty.
Tvoj vrchol nie je ešte dobytý,
lebo sa stále nad oblakmi skrývaš.
Obloha bude beznádejne sivá?
Nedostanem ťa nikdy do rečí?
Necítiš sama odhodlania príval?
Chceš navždy zostať v svojom bezpečí?

Hlboká studňa zhltla môjho druha.
Aký je ten svet zrazu zložitý.
Nevedel zradiť. Nemohol mi luhať.
Hrozil mi iba svojím zabitím.
Možno ho nad hladinou zachytím,
ak budeš pri mne pokojná, či divá.
Mŕtvy je priateľ. Mŕtvy je môj rival.
Nezdráhaš sa a ničím nepriečiš.
Bude to s nami ako to už býva?
Chceš navždy zostať v svojom bezpečí?

Kováčsky mech. A oheň ako dúha.
Ako som mohol byť tak opitý?
Z pohľadu z vrchu. Len vidina. Druhá
odvaha stúpať. A kam? Do riti?
Ako keď kostra smrti dvorí ti.
Akoby s nami živý mŕtvy býval.
Rovný je rov. Len prísaha je krivá.
Hoci len slovom. Pachom človečím.
Nákova udrie naspäť do kladiva.
Chceš navždy zostať v svojom bezpečí?

Dve hladné deti. Chleba iba skyva.
Ibaže balada je opravdivá.
Ako vrch studne ktorá nelieči.
Bolo to hĺbkou, výškou? Ktovie čím?
On sa ti vráti. Ak nebudeš živá.
Len on sa takto na tento svet díva?
Chceš navždy zostať v svojom bezpečí?