I.
Pokoj ktorým ťa vnímam
má svoje opodstatnenie
Dom stojí na skale
a skala...
... jazero so svojou hĺbkou
ťa pojme

Lenže to trepotanie krídel
jašteria tlama...
... krieda ktorou ťa značím
na svojej tabuli
Trochu sa zabúdam
lebo roky už uplynuli

Bezočivá hlava
Akési hlasy ma minú
a ja už nezobrazím model
lebo život...
... pretínanie uzla
a iných symbolov

Iba že za tým
za tým nič nie je
alebo je len nič
Ibaže nič nie je
Neustále sa k tomu vraciam...
... moja milá

II.
Radosť ktorá sa míňa
môjho úsudku
má iný prameň
Vieš trochu napršalo
a kal...
... tak ti to pristalo

Neverím že len v štrnástich
sme takto nespokojní
A takých štyridsať
som ti vždy hádal
Tých päť...
... som ti hneď ubral

Taká je stanica
z ktorej si vyšla
a vrátila sa späť
Lebo len miera neusporiadanosti
ostrovov v tvojej zemi...
... vypáli všetko

Slnko nad oblakmi
Dopadajúce kvapky
a túto povodeň...


... len v mojich očiach