|
Možno
Tisíce strún. A iba jeden sláčik. Ešte sa trápiš? Si v tom nevinne. To, čo ťa ťaží, to ťa pozdvihne. Keď je čas na modlitbu. Vtedy stačí priložiť bradu k telu jeho huslí. Záleží na tom, či si spomenieš. Na sírny dážď. Na temné kamenie. Pred čím sme vlastne na tento svet ušli. Zadržať dych. A už jedno, kto čí. Malíček položený na strune. Strnulý svet. Až kým ho neroztočíš. Kým klesnú hlavy. Aj tie korunné. Nechaj si plášť a zatvorené oči. Možno ťa hlina v sebe zahrnie.
Léta Páně 2011, dne 24.11. věnováno autorem
dali
Kategorie: Poezie vázaná
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||






















