Vesta je sivá. A tvoj pohľad modrý.
Až kam ma môj čas takto dovedie.
Môj verný havko! Ty môj dobrý Bodrík!
Vzbudzuješ závisť mojich susediek.
Tie tvoje štyri laby medvedie
padajú na mňa iba zo spomienok.
Kde je tvoj pán? Môj ukradnutý vienok?!
Kde sa tak dlho zdržal na ceste?
Nik nevie. Nik to nikdy nepovie, no
kto by to vravel svojej neveste?

Lakte si na tej sivej ceste zodri!
Mal si byť doma. Dávno obed je.
Môj verný havko! Ty môj dobrý Bodrík!
Vzbudzuješ závisť mojich susediek.
Dávno už iba svoju spoveď jem.
Voňal si stále novotou a cenou.
Kde je tvoj pán? Môj ukradnutý vienok?!
Nezostal pripichnutý na veste?
Zabudnúť môžeš iba moje meno.
Kto by to vravel svojej neveste?

Možno sa vráti z mesta. Možno z Modry.
Z dedinskej lúky znovu zore diel.
Môj verný havko! Ty môj dobrý Bodrík!
Vzbudzuješ závisť mojich susediek.
Však mi ho naspäť ku mne dovedieš?
Zavonia na tej lúke lanské seno.
Kde je tvoj pán? Môj ukradnutý vienok?!
Volá sa Benjamín, či Celestén?
Čo by som robil s tebou uvravenou?
Kto by to vravel svojej neveste?

Dala by všetko, hrad aj svoje léno,
ibaže s láskou takto zabalenou.
Aká to láska? Taká neresť je
budúcou skazou. Len sa netešte.
Opustiť ženu? Padni na koleno,
lebo s vravel – láska je len zmenou.
Kto by to vravel svojej neveste?