bakhus

nehovor že to mám načítané
aj keď medzi nami riadkami sa to dá
je tam len menej slov

obraz na stene vyzerá ako hodiny
takže čas stojí o desať pol ôsmej

rímsky boh vína a rozkoše ťa víta
fúzy hodinára sa ani nepohnú
asi ťa vezmem za ručičku

je to ako ísť k brehu malej európskej riečky
vyvaliť sa z nakúpených šiat

január na to kašle zvysoka
obočie máš vytrhané
minuloročný kalendár skončil rovnako

nehovor že to mám načítané
čítal som iba nápojový lístok



písmo

nikdy ti neprilepím známku z chovania
a nepošlem ťa do egypta
pristála by si o niečo severnejšie a východnejšie
tam kde to študuješ

vychádzam len zo svojho tela
duša by mi to vraj mala trpieť večne

prečo máš depresiu?
pýtaš sa a hneď si odpovedáš
si pyšný nemôžeš sa rovnať bohu
zbav sa ho!

myslíš tým toho zlého
ktorý mi našepkáva tieto verše

nikdy ti nepoviem koho ľúbim viac
každý je hoden lásky
lenže
rovnako nikoho neľutujem



zaplatili sme

keď držím za ruku sivú pani
ešte to nie je pravda
treba sa vrátiť o desiatky rokov
nerozmýšľať o smrti

niekde to zostane
a vôbec to nemusí byť zapísané

pretože žiť sa dá aj tu
viem komu môžem za to poďakovať
nepatrí sa pamäti
myslieť len na prvé a posledné

len aby som si to vybavil
prosil som teda nežne panebože

plynová lampa na nás žiari
oh to je teda len dobrý vynález
veľké a malé pivo
na stole od tretej do ôsmej

budeme už musieť odísť
nič iné nám totiž neostáva