Keď je svet jedna nenásytná guľa,
...ktorá ťa chytí rovno za gule.
...Keď jeho ústa na teba sa špúlia
tak ako slivky, hrušky, marhule.
...Keď tvrdí: „Vidím!“ iba niekto slepý,
...a potom váha, tvrdí: „Neulej!“
Kto rozbil fľašu? (No a potom nepi!)
...Kto hľadí do zrkadla pohára?
...Kto potom všetky čriepky zlepí?
O kom je táto pieseň prastará?
...Koho si hodil do stáleho ohňa?
...Kto vyhrá? Ty? Či ten čo vyhára?
Mohol si ešte jednu fľašu zohnať.
...Aspoň by bolo víno na vine.
...Kto súdi, súdi: „Už jedine boh nás
oddelí od pliev.“ Takže povinne –
...každý z nás musí dopiť svoju fľašu.
...Chľast potom na suchoty zahynie.
Keď sa ti ruky ako listy trasú,
...ako mi na rozlúčku napíšeš,
...ako sa tešíš na koniec a na súd?
Že žiješ, je len niečo navyše.
...Keď je svet jedna z troch náhodných kociek.
...(Každej sa divíš, že z nej razí: „Šesť!“)
Keď zrazu vieš, že uprostred dňa noc je,
...uprostred noci zobudí ťa deň.
...Viem, že si vezmeš ako na pomoc jed.
Ja ako druhý budem na rade.
...Tak len sa zdráhaj! Potom môžem prežiť,
...tú krásnu chvíľu u nás v záhrade.
V tej rajskej, v ktorej nežne sneží
...uprostred leta. V zime padá dážď.
...Tieň padá na zem len zo štíhlych veží.
A ty sa sama ku mne ponáhľaš.
...Ach, Eva, Eva, zostaneme dvaja.
...Diabolský šepot možno nechá nás
uprostred nášho dotknutého raja.
...Poznanie stromu, že strom poznania
...s poznaním iba jeho hlúposť spája.
Drevorubača triesky nezrania.
...V kozube láska potichučky praská.
...Na Zemi iba dvaja Zemania.
Ach, Bože, Bože – politika farská
...vyháňa celkom príbeh z rozumu.
...Radšej mi nalej jedu do rumu.