Už jarný potok po kamienkoch skáče
...a mne sa nechce, nechce do školy.
...Uprostred zimy mala si ma radšej.
Hlava ma na okamih nebolí.
...Spomeň si na mňa, alebo si spomeň
...na stopy snehu v svojom okolí.
Ako som visel na jedinom strome,
...tým dlhým smutným zimným pohľadom.
...A ty si išla do záhrady po med.
A vôňa medu o chvíľočku pohla dom.
...Podišiel ku mne nerozvážnym krokom,
...aby sa zvalil do záhrady s náladou.
Daj, potok, na chvíľočku pokoj!
...Nech tvoja voda až tak nezurčí.
...Nech nechá ešte svoju pieseň bokom.
Som ešte vlani v snehu na Furči.
....A ty ma ľúbiš ako nikdy predtým.
...Nebeská modrá. Čistý azúr, či
belasý motýľ v očiach uzavretý.
...Nemyslieť na nič. Na nič nemyslieť.
...Mráz kreslí v okuliaroch kvety.
Pletie mi hlavu tvoja čistá pleť.
...A mám chuť na med, vždy na niečo sladké,
...a potok mení sladké na kyslé.
Rozlieva svoje vody po záhradke,
...robí si žarty zo mňa, smutného.
...A to mi robí vždycky akurát, keď
neviem sa nestotožniť so snehom.
...Ani s tým, že si na okamih bola
...myslím, že zaľúbená do neho.
Už ma nik z teba, láska, nevyvolá,
...lebo už nie som na nič zvedavý.
...Už ani na to, či stojí tá škola,
a čo mi chcela vtĺkať do hlavy.
...Ach, bola zima. Všade dookola.
...Tvoj tok, ach potok, ten ju unavil.
A hukot tak, že uši z toho bolia.
...Zapcháva si ich každý snehuliak.
...Bola si ty, a na vine som bol ja.
Ako keď dva tiene sa pritúlia.
...K tomuto stromu na ktorom dnes visím.
...Na ktorom nevisí tá tabuľa,
ale len pohľad, čudný pocit čísi,
...že sa nám zjari trochu uľaví.
...Kým príbeh ešte stúpa do hlavy.