máča neprítomné labky
schováva v šteklivej tráve
rodí ilúziu svetu
vyslovené stopy štetcom
prvý zbadá nevidiaci
" hláskavý podobraz je tu ! "
Léta Páně 2012, dne 21.8. věnováno autorem
dolphin
|
|
|
|
|
|

|
|
vyberám si veľmi intuitívne... ak si si všimol  ... nemám žiadny systém
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
D...nana...
veľmi si vážim, že mi prikladáš zrkadlo...
dnes nie som naozaj spokojný s tvojím " výberom "
a to je veľmi dobre...
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
aj keď som ten text neuchopila úplne, dýchol na mňa čímsi zvláštnym... aj to je cenné
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
Ď... Marti... za návštevu... som veľmi rád, že ťa konečne " vidím..."
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
čudná melanchólia ma pochytila po prečítaní možno nevyslovené stopy vo mne sú na vine
hravý textík a ženie do úvah..pekne, no
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
asi som zabudol avi...
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
D... Tessa... naozaj si ma milo potešila... no vidíš... a teraz ak chceš, ju môžeš pokojne doplniť k dielku... a do anotace dopísať "dvojhlas T+ d "... ja budem šťastný...
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
Nedala mi spát ta tvoje pobídka...tak jsem zkusila přidat třetí sloku... s laskavým dovolením
a vôňa medzi riadkami napĺňa srdce i ruky kým z krehkých odtieňov smädu nevytryskne prameň
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
D... Flávi... ďakujem za inšpiráciu v komente... určite skúsime, pretože vidiacich iba očami je čoraz viac a viac... a niekedy naozaj stačí privrieť oči a pozerať sa z pravej komory na svet...
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
:+ najkrajšia hra je na hrane, len pozor na rovnováhu pán maliar
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
D... tatianna... áno... prvá je taká hravá... na hranie... či na hrane ?
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
ale nehovor Tessa...? a to ti kto povedal...? ja si myslím úplný opak... máš aj talent aj potrebné myš-lienky... stačí ich pochytať...
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
Děkuju, delfíne, za nabídku, ale na to, abych poeticky navázala, jaksi nemám..talent, myšlenku, asi obojí.
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
naozaj veľmi pekná mini prvá strofa sa mi páči viac nesie v sebe mne milú emóciu
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
to víš, že vím, co je máča, ta čo v tráve labky smáčá:) víš co se mi líbí na "mini" v poezii? Že si je můžeš strčit do kapsy snadno zapamatovatelně, když vyrážíš do drsný reality. A pak stačí sáhnout a nalejt si jí jako panáka pro dobrou náladu. Ono i od velkejch mistrů si stejně sáhnem pro hrst toho našeho z jejich velkejch epopejí:)
|
|