jarda, ako by sme sedeli pri pive : pre mňa je tam neskutočne veľa indícií, na to netreba ani kódovacie zariadenie, príbeh sa vynára, ak človek je len trochu obrazovo zbehlý, čo Ty si oproti mne a iným až nadmieru, žiadne slová pre slová, každé má symboliku a tá vysvetľuje príbeh, ktorý nechceš vidieť ... predsa mi nemaj za zlé, že netuctovosť v poézii je samozrejmosťou, aj keď sa jej neviem vyhnúť ... a ďakujem, že si sa pristavil s obšírnym názorom, vždy mi dá veľa ... ))

Ďakujem, jarda, no iste ... báseň nemusí byť dobrá, alebo môže byť zaujímavá len z určitého vkusu, prípadne, že sa niekto stotožní s pocitom, hoci po svojom, ale sadne mu to a povie : presne takto som niečo prežil ... to všetko je možné po prečítaní ... ))

Dík, rezka, ale všimni so, čo napísala Marta o dávaní (seba) ... ))

zdálo by se ... dík Indigo ))

Flávi, to ma veľmi zaväzuje, ale ďakujem za Tvoju priazeň ...))

Tak fajn, že si nedochucoval, dolphine, dík ))

Ďakujem, Vorona, stále som sa neusadil, nejako sa to rýchlo točí, zbieram sa ... ))

Dík, Marta, no neviem, ako všetko vysielam, dozvedám sa od vás ... ale snáď to nie je príliš zakódované ani nie zasa lopatistické...nápovedy sú ))

dávání přináší víc radosti než braní to je jasné

Podmanit si řeč, zdálo by se, že to stačí...

Na Tvoje básne Victor sa vždy teším.
Ale v tejto by som oželela posledný verš. Inak kvalitné dielko.

táto mi chutí victor...

ha, victor, pamätám..vždy nám necháš dosť priestoru..nech si kreslíme, tieňujeme po svojom
..chcela som poznamenať, že predsa dávanie nebýva také bolestivé, lenže býva..dávanie seba..trhliny bez slov..zmodrené strachom a túžením a bez kože strniskami..ach
/táram..rada, že si zase zavítal/