hmm, lebo na marse som ešte nebol, ďakujem Dota ... ))

někdy se člověk cítí ve vzduchu daleko líp než na zemi...proč asi?

Ďakujem Flávia, som rád, že si si poradila, ja ho nemôžem oželieť, nemôžem ... ))

Victor, zem v troch slovíčkach ma uležala. To znamená, že posledný verš by som oželela.
Ale inak si zase prenikol do jadra slov. Pri Tebe aby sa človek bál atómovej vojny:)

Ďakujem,

Dolphin, nie si ďaleko, žijeme často inverzne a tým sa priťahujeme ... ))

Marta, to je presne o tom subjektívne v básňach : práve to som potreboval zvýrazniť, čo Tebe prevyšovalo, už by to nebol príbeh, o ktorom píšem a keby som vynechal nočné slnko, zasa by som ubral z výpovede, no čo, musím sa obhájiť, lebo práve tak to muselo v básni odznieť ... )) ... isté inverzie museli dostať priestor, aby vystihli mierne čin dosť excesné prepojenie ... ))

prekáža mi zduplované "mimozemsky"..jedno by som istotne dala preč..myslím, že to v závere
a páči sa mi stúpavá v nočnom /no slnko už mi na noc príde priveľa..či čo/
napokon
dáva mi to obraz zeme..kúsok nad.. kam unikáme keď sa život príliš ochladí

dielko, ktoré sa tvári osvietené... aj keď mám pocit, akoby si osvetlil" tmu.. "akoby si sa prihováral práve jej a zmieril sa, že práve ona má právo posledného svetla... zaujímavo píšeš victor a nútiš čitateľa premýšľať... dobré dielko... hoci moje " videnie " môže byť úplne mimo... ale je to jedno z dielok, ktoré nechávajú čitateľa pracovať s vlastným videním...