Ďakujem aj Vám :

Flávia - pre mňa vymysleli miniatúru, kedysi som sa venoval šprintu, to sú miniatúrne distancie ... :)

dolphi - si galantný muž, pozdrav som odovzdal a dávam pozor ... :))

bohatá mini... že pozdravujem slnko... nech naďalej svieti a nech naďalej zanecháva na oblohe energiu, ktorej sa poteší múdry mesiac...

Victóre, po Tvojej pitve už nemám žiadne otázky:)
Inak by som sa určite spýtala, prečo si nenechal verše rozkvitnúť ešte aspoň jednou strofou.
Ale ako prienik, kde jeden nečaká už ani zadrnčanie zvončeka, je to pamätný okamih.

Ďakujem všetkým a všetkým odpoviem :

Veci sa niekedy udejú práve vtedy, keď ich už človek nečaká, môže byť slnko, ale ešte je na oblohe aj mesiac; 27 rokov -- je rozdiel vo veku dvoch ľudí, preto dvojpomlčka a paradox, že niekedy nenájdeme, keď hľadáme, inokedy, zmierených s týmto stavom, niekto nájde nás, keď už sme akoby s tým vysporiadaní ... a je deň a potom príde noc, keď slnko je v rukách mesiaca ...))

áno..vzdialenosti sa túžbou zväčšujú..alebo opačne? a vnútri ešte naopak?
ani slovko nazvyš, len tá dvojpomlčka..neviem jej prísť celkom na chuť
tak mi treba

nevím, cos vlastně napsal, ale líbí se mi, co já čtu.. připomnělo mi to jednu moji věc, tak ju sem vložím - stejně mám pocit, že nás včil drtíte, početně, že my, co píšem básničky česky, jsme zlenivěli a nebo si rozzlobili svoje Múzy a Múzáky :)
ale jde vám to, to jo :)

Napadla mě úplně stejná otázka jako Evu..., a tak zkusím vymyslet jinou... a nebo si ji nechám pro sebe a popřemýšlím o vzdálenostech potichu...