Ďakujem za prečítanie ... ))
Odpoviem všetkým : človek má v sebe bytosť bez hraníc, a to je presne to, čo sa nedá uchopiť, čo nikdy nepomenuješ, iba sa chceš doktnúť, niečo ako astrálnosť, nekonečno ... večnosť ? hmm ... )) áno, nechávam priestor pre čitateľa a vidím, že ho správne využívate ... ))

Ty si taký zmodernizovaný Válek , Viki,žartujem, ale raz som si ho prečítala-toho Válka,
Ty sa mi zdáš oveľa vyzretejší-síce hutnejší, ale o to viac údernejší-mám rada Tvoju poéziu

asi mi dáš po prstoch, no u mňa ten "prach" je ona..nazvala by som ju báseň alebo aj švrť
to bez nej si len trištvrťový..a možno ešte menej..no je dôležitá tá časť, čo chýba
/ha, už sa držíš za hlavu?/

tak som skúsila z iného uhla
a uvidela som človeka, ktorý sa usiluje spoznať sám seba, uvedomujúc si náročnosť, či až nemožnosť takého počinu

v každom prípade ma text zaujal /ako vidíš/

Zlomky patria medzi moje obľúbené matematické ponímanie.
Takže si viem predstaviť torzo, ako aj človeka bez hlavy, no najviac ma upútala postupnosť. Mäso, kosti, prach.
Takže, nech sme kýmkoľvek, telo bude v prachu také isté ako ostatných.
Preto je nosnou myšlienkou: Kto v tom tele býva?
BTW, niektorí ho dávajú na prenájom, každú chvíľu v nich býva iný manipulátor. Nepochopili, že tá bytová jednotka je na liste vlastníctva zapísaná na ich meno.

dielko určené náročnejšiemu čitateľovi...
je veľmi dobré svojou myšlienkou aj samotným spracovaním...
vyhýba sa balastom a vatičke ako celá tvoja tvorba...
návod pre čitateľa: po treťom prečítaní zatvoriť oči a ukáže sa vám naozaj celý... a nie len do trištvrte ako zavádza v básni...

prach jsi a v prach se obrátíš, naskočilo mi okamžitě při čtení básně.
já osobně bych si za to nejhezčí v člověku, ten "prach", dosadila tu promněnnou, co v sobě všichni máme (někdo by řekl duši, já říkám člověčenství), to, na čem člověk celý život pracuje (nebo měl by, aby byl se sebou a v sobě spokojený). pokud má člověk krásný nitro a přístup k okolí, co je do jeho obalu, byť je to tělo jakkoliv nedokonalé pro cizí oči...