---

ako šedá genéza
milujem ťa nahlas
v zemi za mŕtvymi

prehmatávam čas
ktorým chcem upokojiť jazerá
preč od ľudí - vyvedením do hory

viem -
ti tam vyliať modré fialky
povieš -
mladosť mi to urobila
škrtala a búchala že nepočuli strom

vtedy tí
mužíci so skleníkovými hlavami
vysadili anémiu na ranné skony
preto sme objavovali a skrývali sa
ale všetko nás našlo
ako lúč

na strome žilo moje dievča
písalo dlhým dychom
a nechcelo zoskočiť

už sa nepýtaj
odpovedalo ženou

zo stromu stále visí bájka
je nenápadná pre toho kto čaká
a naučí sa čítať - ty

miluj ma nahlas
ako šedá genéza
v zemi za mŕtvymi

--