Hostů OnLine:
Členů OnLine:
Registrovaných členů:
Právě přihlášení:
Spätná pestrofarebnosť okamihu
raz si povedala
že pomôžeš vytiahnuť na svet
môjho starca
ktorý drúzgal hnáty kráľom

vidíš
aj on
závisel od teba
tak ako ja

mala si s ním veľa spoločného
veď napokon
ste kráčali spolu
až k havranej hore

už si nespomínam
kto z vás
na ňu vystúpil skôr
no do cieľa ste prišli obaja

cez škrekot čiernych operencov

ja som ťa sprevádzať nemohol
prišiel som doprostred špinavej rieky
a nechal ťa ísť

ktovie
či na hore skutočne zakvitá lavička
spolu so stromami
tak ako mi to opísali

dúfam v to
aspoň máš kde posedieť


ja som vrazil päste
do zeme
a nechal sa spútať
na dlhé roky

teraz však spomínam na pestrofarebný okamih:

na dušičky
som priniesol krásny kahanec
veľmi sa ti páčil
tak som ti ho o pár dní
položil na hrob...
Léta Páně 2012, dne 28.6. věnováno autorem Šandapal
29.6.2012 | 11:25    dolphin

veľmi príjemne sa prihováraš aj o nepríjemných veciach...
29.6.2012 | 8:07    Lugilla

Velice smutná báseň, úplně jse cítila tu tíží...ale také velice silná a poutavá zpověď, kterou jsem přečetla jedním dechem...
29.6.2012 | 8:07    Dota Slunská

smutné, ale ne patetické, hezky jsi to napsal o té řece a o pěstech, báseň dostála svému názvu
28.6.2012 | 22:51    Cinda

text, který umí i zabolet, tohle jsou přesně ty básně, co neumím komentovat a myslím, že to v podstatě ani není zapotřebí...
moc se mi líbí tenhle kus:
"...ja som vrazil päste
do zeme
a nechal sa spútať
na dlhé roky..."