Hostů OnLine:
Členů OnLine:
Registrovaných členů:
Právě přihlášení:
Stratená
Po nociach prichádzajú
rany.
Po tichu pani búrka.
Besniaca.

Zúfalstvo mení slová na čin.
Odkiaľ sa
na svoj skutok pozerá?

Možno len z odklonenej
strany.
Veľkého nejedlého
mesiaca.

V zrkadle obraz – v ňom sa zračí
stratená
duša v tele pozéra.
Léta Páně 2012, dne 30.3. věnováno autorem Lili
  
2.4.2012 | 14:46    Lili

ďakujem, Dota. :)
2.4.2012 | 11:05    Dota Slunská

Klišé slova na sebe dají snadno zapomenout, jsou-li v smysluplném a netradičním propojení.
31.3.2012 | 20:51    Lili

amen.
ďakujem, dolphin.
31.3.2012 | 20:50    Lili

vďaka, Flávia.
31.3.2012 | 20:15    dolphin

myslím, že každému z nás, ktorý aspoň občas o sebe premýšľa sa stane, že sa kdesi stratí... na to sú nitky, aby nás priviedli bezpečne naspäť, kde sa cítime spokojní... ja takú nosím na krku a denne ju bozkávam...
31.3.2012 | 19:15    Flávia

Vždy sa objaví človek, ktorý dokáže nájsť to, čo my darmo hľadáme. On si kľudne príde, zodvihne vec alebo dušu, akoby len na neho čakala a povie: Vieš, kde je Boh? Tam, kde ho vpustia. A duša je jeho súčasťou.
Koniec rozprávky...
Pekne Lili.
31.3.2012 | 15:57    Lili

vďaka, Olunkas.
31.3.2012 | 12:03    Olunkas

klišé nebo ne,
už první věta se mě dotkla, mívám podobné rozpoložení
a vůbec
celá se mě dotkla
30.3.2012 | 17:21    Lili

... klišé-neklišé... len ťažko by som spomínané slová vedela nahradiť inými, ktoré by spĺňali ich význam...

ďakujem za konštruktívny koment, Cinda. :)
30.3.2012 | 16:57    Cinda

přiměřeně poetická, a použití klasických básnických rekvizit (zoufalství, měsíc, duše...) je tu tak jemně zpracované, že text jen ztěží někdo obviní z klišovitosti. sedla mi, ztracená duše v těle pozéra je krásný závěr.