- Ste bledá... povedal... a unaveným pohľadom sa zaboril do jej hustých vlasov.
- Ó áno? Nevidíte, že je to len tá obluda, ktorá na mňa vrhá tieň ?
- A čo tie krkavce? A vrany?
Počúvala to denne. Od kolegov, susedov aj náhodne okoloidúcich. Pozerali na ňu ako na prízrak, hoci mala na sebe svoj obľúbený modrý kabát.
Pomalé a rozvážne pohyby však nasvedčovali tomu, že ešte stále žije.
- Je Vám zima?
- Ani nie.
Zatiahol ťažké závesy a zapálil čajovú sviečku.

Niekde v chotári sa rozutekali srnky... a ohnivá líška sa kochala vo vlastnom obraze.

Povedala si, že ich pošle preč. Všetky tie vyškierajúce sa hyeny... čakajú pod oknom, kedy im spadne kus mäsa, ktorým by nasýtili svoju nedočkavosť.
-Bojíte sa? Ja sa o Vás nebojím. Ste silnejšia, ako som si myslel... takto jej dával najavo svoju slabosť. Myslel si, že ju zachráni.
- Potrebujem cigaretu... natiahla ruku k tancujúcemu stolíku.
Z tmy sa nečakane vynorila svetlá postava.
- Slečna, nezájdeme na kávu?