Cinda, ďakujem za krásny komentár,
som rada, že oslovila.

průzračná a bezbranná křehkost na mne dýchla. první sloka je pro mne asi nejvýmluvnější a nejpodařeněji zachytila to, co v básni čtu, co si z ní odnáším.

... ak je spokojný čitateľ, som aj ja. :)
vďaka ti, victor.

... má to podmanivé sfarbenie, aj keď mne to "odviate vánkom" (teda asi zámernej paralely) zrovna narušilo originalitu veľmi silnej a nesilenej básne z Tvojho trojbodkového éterického ladenia ... a alarmujúceho otáznikovania ... )) ... takže záverečná spokojnosť ... ))

Šandapal, som rada, že báseň na teba pôsobí viacrozmerne. :)

... bolestný... ale pravdivý.
ďakujem, JC senior.

Shpaadyia, vrelá vďaka.

ďakujem, Dota...
som rada, že oslovila.

prvá strofa - skvelá. opäť som sa dotoho preniesol svojou fantáziou. Teda asi to robíš naschvál. Presne vieš, ako preniesť človeka...
druhá strofa - odviate vánkom? tlieskam radosťou.
a záver, pre mňa snový metrixový. :)=o)

...pohled "třetím" okem někam mezi, kam dohlédne jen láska a básníci...
**

Čtenář se na chvíli ocitá kdesi hluboko... ve světě Tvých niterně intimních pohledů.

Někde mezi myšlenkou a slovem existuje nekontrolovatelnej cit. (Proto někdy přebíjí rozum i nutnost mluvit.) Je to moc krásná báseň.

áno, Flávia... každý človek s niečím alebo niekým zápasí...
a až keď to v sebe prekoná... môže vyhlásiť... vyhral/a som...
a možno výhry/prehry ani nie sú také dôležité...
ďakujem za rozsiahly komentár.

Lili, je dobré a povznášajúce, že nezostávaš v mantineloch hladko plynúcich veršov. Že po stránke ako obsahovej, tak aj kompozičnej ideš po nevyšľapaných chodníkoch.
Téma muž a žena, téma Boh a autor, či Diabol a autor sú nevyčerpateľné. Pretože sú každodenným chlebom. Síce niekto môže oponovať, že je ateista, no každý má s niekým vzťah, v niečo verí, z niečoho má strach, v niečom pociťuje neistotu. Takže dajme tomu autor a ten druhý. A tu sa dokáže neuveriteľným spôsobom otvoriť, očistiť sa, ponadávať, posťažovať. Je to nedokonale ľudské s dokonalým významom. Vivat všetkému, čo ľudí zbavuje utrpenia a napätia a neubližuje ostatným.
Poézia je vlastne nahliadnutie do osvetleného, nezastretého okna duše a ten, čo stojí pri parapetnej doske si môže povedať: nie som v tom sám. Ešte vydržím.