A je to tu...
Osvietenie prišlo náhle,
nečakaným vpádom do seba.
Z perly sa zrodila ďalšia,
kvílenie zo samoty
zmenené v čistý, detský smiech.
Zhrbená póza
s odtieňom zamračeného
- škrtnutá.
Iba roztvorená náruč
vypúšťa paru z pretlaku.
Nadýchnem sa.
Raz, dvakrát. Ako v raji.
Tváre z múrov sa vytratili,
myslím, že všetko práve začína.
Nie včera a nie zajtra.
Som tu a som to naozaj ja...
kto vníma prvé puky
svetla v bledoružovej.