zrkadlá sa strácajú
na hladine bledých jazier
ostáva matný závan v tmách
mesačný šerosvit a vôňa
akési nepriezračno

myslím že vcelku vnímam
veľmi sa nelíšime
od prapôvodných tvárí
nás delí iba
niekoľko storočí

srnky sa vzdialili a
hustá hmla agresívne stúpa
už ani nedovidím
či vôbec svieti a či
sa mi len zdá že


tvoja nenávisť ma núti
k ešte väčšej láske /k tebe?/
som to ja a iná
páči sa/nepáči sa
už nikdy nebudem