Hostů OnLine:
Členů OnLine:
Registrovaných členů:
Právě přihlášení:
z jednej strany potoka
nenásytná skládka
smetisko plné zívajúcich
krabičiek od konzerv
vycerené črepmi rôznych farieb
s telami hydiny
zadrapenými medzi korene
dole hlavou kolembavo

bom bom bom

pod vodou nad vodou
ani neviem či mali oči vypleštené
alebo sa im to stalo v spánku
tak som ich ľutovala až mi
z prváckych cvičiek vyletel roj čohosi pŕhľavého

každý z chlapcov
čo kúsok proti prúdu
v žabinci s honosným menom titicaca
na vratkých skoropltiach dozrievali na odvážnych
sa najskôr zaľúbil do mojej sestry
potom ja do neho
posielali ma po klince
po zápalky a noviny
so senom chutili vydesene
ako udýchané dospievanie
myslím že ani nezbadali úzkosť
v mojich vrkočoch
úpenlivo
striehli na chvíle
ktoré som nepoznala
a srdcia zamreté
slasťou z premieňaní

najradšej som sa vždy zmenila na koňa
už vtedy

.
 
 
Léta Páně 2013, dne 8.1. věnováno autorem marta
  
14.1.2013 | 15:03    Flávia

Tretí odstavec je bravúrny.
Zachytáva dievča s obrysmi vlastnej planéty.
Dievča bystré, túžiace po obdive, s bohatým prežívaním a fantáziou.
Druhý odstavec nasmeroval čitateľa...
Sugestívne obrazce sú pre mňa dôležitým prvkom ako v básni, tak aj v živote.
 
14.1.2013 | 7:15    marta

hej, dolphin, vtedy to bol hlavne mustang z rodu bezstarostných
13.1.2013 | 13:31    dolphin

krásna voľba...
zmeniť sa na koňa...
dúfam, že to bol mustang...
slobodný v slobodnej krajine...
prózu v poézii, alebo poéziu v próze mám veľmi rád...
12.1.2013 | 17:17    marta

áno, rezka, čítame tak, ako cítime
Ty by si možno menila koňa
ja nie
radšej z neho zleziem a chvíľu kráčam popri
alebo sa stáva, že natoľko sa vcítim do jeho kože, že sa ani nenazdám
a ťahám namiesto neho
 
no aj tak
sa najradšej mením na koňa
:-)
12.1.2013 | 13:26    rezka

najradšej som  vždy zmenila na koňa
 
jo to je dobrá volba změnit koně :-))) (tak to čtu, jako čtenář, kolik čtenářů tolik uhlů pohledu)
11.1.2013 | 12:25    marta

maaty, myslíš toho zelenkastého?
čo naboso
splýva s pastvinami
nedbajúc?
 
tak hej, zajtra
11.1.2013 | 12:14    marta

možno je to, Hypnos, aj o tom piesku
ubúdajúcom z hornej banky presýpacích
no niektoré okamihy až po čase prerastú v poetično..myslím
11.1.2013 | 10:38    Hypnos

já rád tyhle vzpomínkové návraty, člověk je s přibývajícím věkem podniká častěji než dříve, tak dokud nám paměť ještě slouží - jen houšť
10.1.2013 | 18:33    maaty

a ja chcem Marti, toho čo preženie sa cez moje polia-požičiaš?:))
9.1.2013 | 10:48    marta

oh, Cinda, myslela som, že tá istá..myslím, že zopár takýchto "dejoviek" /tak ich nazývam/ tu už mám..no, tam dávno dávno :-)
 
robím to ako ty, Lili, niečo vo mne z niektorých textov uviazne
a často len podvedomie rozumie prečo práve tie časti :-)
 
vidíš, Tatiana, a ja som sa trošku bála, že som ten koniec odstrelila do..no príliš snova
 
vráť sa, maaty, vráť
požičiam ti koňa..toho čierneho..je najlepší :-)
8.1.2013 | 23:23    maaty

krásne, nie je čo dodať-ešte sa vrátim
8.1.2013 | 18:40    tatianna

tvoje sladkotrpké spomienky mi chutia
bola som zvedavá na záver, nesklamal
8.1.2013 | 18:38    Lili

"dozrievali na odvážnych" a
"úzkosť vo vrkočoch"
vo mne z tohto textu zostanú. :)
8.1.2013 | 14:39    Cinda

dnes jakoby jiná marta, prozaičtější, než jsem ve tvých textech zvyklá, možná trochu upovídanější, ve svém vyprávění. text jako overtura k nějakému vzpomínkovému článku nebo kousek deníkového celku... tohle všechno by to mohlo být.
stejně je člověk zvláštní tvor, co vše si s odstupem let vybavuje :-)