Nacházet toho co znám tak jak ho neznám...Tak si půjčujeme sny abychom je vraceli někomu zcela jinému, kdo z těch snů již odešel.

aj tak je nádherné, keď dvojica dokáže splývať roky...

ďakovať za každé spoločné ráno...

aj keď už slnoko na ňu tak nesvieti...

príjemný textík Marcela...

Tvoja poézia oslovuje, nielen táto báseň, prečítala som od Teba všetko-podľa môjho názoru-je potrebná/tým neznižujem telent/odkazová na to, čo je potrebné v žití-spomienky, krása okamihov,,ľudskosť a konieckoncom koniec bytia-čo viac, dobre sa číta, môže byť skupina -na odkaz niečo inovovať, či čo-neviem, lenže je to dobre napísané-nevydieraš-zdeľuješ-to je ten bod, čo ja ako čitateľ vnímam-

Báseň s otevřeným srdcem.

Píšu tak, aby mi čtenář rozuměl, ale potěší mě vždy, když se najde někdo, kdo porozumí mému psaní tak, jako Ty, marto. Děkuji.

 

Tesso, vnímáš to samozřejmě správně :-) Dík za zveřejnění.

páči sa mi ako narábaš so slovom a veršom..ako frázuješ

spôsom, akým verše navzájom do seba zasahujú, dokresľujú a na druhej strane

zaobišli by sa aj bez toho..sú výrečné aj bez toho vzájomného dokresľovania

 

/patříme k sobě..cizí

alebo

nevymýšlíme si už nová slova..jen někdy/

 

rada čítam verše, ktoré hovoria a nemusím ich skúmať zo všetkých uhlov

tým nenaznačujem, že sú prvoplánové, či niečo také

naopak

majú v sebe hĺbku nažitého

 

 

 

Citlivá sonda do dlouholetého vztahu, tak to vnímám já (snad proto, že nacházím mnohé známé skutečnosti).