Stala sa mi príhoda. Prechádzal som popod bránou s hodinami smerom na Mierne námestie. Najskôr som úspešne podporil malou mincou mlčky muzicírujúcu harmonikárku. Čo už, my chudobní umelci musíme držať spolu, hlavne teraz, keď kríza  podľa rozličných expertov iba začína naberať dych. Vzápätí som sa neúspešne  vyhol mladému mužovi vo firemnej uniforme. Stál vedľa namodro zoxidovanej tele – firmy. Ponúkal akési noviny, či novinky. Chcel som dať zmysel aj jeho práci, najmä, keď to bolo zadarmo. Po chvíli som si sadol na kávu, a tak reku, prečítam si. Z reklamného plátku sa na mňa okamžite a neodolateľne usmiala tvár mladej úspešnej slovenskej herečky. Mimochodom, zdá sa že vzhľadom na farbu svojho mena  vtipne inklinuje k modrej. Aj v jednej dávnejšej parketovej súťaži  mala  za partnera  tanečníka s modrým menom. Oči mi padli na modro zarámované, asi  momentálne životné motto, pod ktorým bola podpísaná. Nepamätám si presne  text,  niečo v tom zmysle, že človek môže uskutočniť svoje priania, ak aj negatíva berie pozitívne. Znelo to rozumne a lákavo zároveň.  Po chvíli ma napadlo, že tento podozrivo dobrý recept na osvietený život má predsa len aj svoju tienistú stránku. Totiž nie všetky negatívne veci majú na človeka kladný vplyv. Preto som si od čašníčky vypýtal pero, a pod výrok som dopísal: Samozrejme, okrem  osvieteného negatívu. Pre istotu. Zaplatil som, plátok  nechal na stole a s chuťou  sa pobral overiť si modré motto v praktickom živote. Onedlho som  opäť prechádzal popod  Hodinami. A na rovnakom chodníku stál rovnaký kyslíkový Kamelot. V náručí mal  vejár známych noviniek. Nedalo mi  a upozornil som ho  na  motto s varovným dodatkom. A ústretový chalan vyčaril  modrý úsmev.

Lebo, našťastie, žijeme, v osvietenej dobe digitálnej.