|
Hostů OnLine:
Členů OnLine:
Registrovaných členů:
Právě přihlášení:
|
|
Opustil som kokón
preniesol som sa naspäť v čase, keď som napísal svoje prvé "Letné vyznanie" a povedal si, prečo nie...
Umlčaní rozpravou
žehlíme dekou trávu
Na bezdotykovej zóne
pozorujem pár dvorcov
Vyburcovaný spriadam vyznanie
za časné hriechy
túžiac zas prijímať
tvoje telo
Do odpustkov
vkladám písmená rýmy
Tlačím z kukly tenké krídla
vnímajúc krásu v plachtení
nad vysokou trávou
prázdnou dekou
s hviezdami aj bez nich
voľný
Léta Páně 2014, dne 16.2. věnováno autorem
motýľ
|
|
|
|
|
|

|
|
áno, dobre si to vystihol. dík seniore
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
ďakujem, teší ma, že si sa tu trošku našiel...
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
prázdná deka v času bez hvězd a motýl, který dospěl do volnosti...
poezie okamžiku, který nepřetrvá
**
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
Trocha mi to pripomina mna, takze páči :)
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
vďaka mirkah, za pristavenie a za milý komentár 
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
ďakujem hanelko, že si sa vrátila a teší ma, že si si niečo našla pre seba 
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
marti. vôbec som sa nebavil na tvojom komentári, práve naopak, si ma posunula do toho trošku erotična, ktoré som tam zaregistroval až teraz. ja som to myslel tam takto, že po vzájomnej výmene názorov už len mlčíme. ona leží a ja ju pozorujem. A preto som dostal nápad odčiniť niečo básničkou, vyznaním. A vlastne tu je ten prechod do hlavnej myšlienky, "prečo nepísať ďalej", o samote, rozchodoch, milovaní, šťastí, proste fantazírovať, lebo fantázia nemá hranice, človek je tam vždy voľný....
takže tvoja fantázia pracuje super, ďakkujem 
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
od začátku po volný, povolný čtu konec:)
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
aj tu už sem byla včera a vrátila jsem se, jestli dnes to budu vnímat stejně - a trvá to - mně by stačila druhá půlka, od odpustků do konce, to se mi líbí 
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
ja ťa asi pobavím, motýľ
no napriek tomu :)
vnímam silný potenciál textu
v úvode málinko ma ťahajúcim kamsi do nevinného erotična/?/
no hneď ďalšia strofa ma vlečie celkom iným smerom..k inému vzťahu
tomu najzásadnejšiem
/z môjho pohľadu, pravdaže/
zbavený smútkov z prázdnej deky, ťarchy pozemského, letieť letieť letieť..voľne
možno priamo do oblohy
možno do básní
ja viem, táram si tu
len aby si vedel, že čitateľ si tu robí čo chce
:)
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
čítal som si moje staré vyznanie, pri ktorom som si uvedomil, že by som mohol písať ďalej. A tak som to tu v tejto jednoduchej básni opísal. Áno, dalo by sa to preškrtať, napísať trošku ináč, ale nejako som pri tom nepremýšľal. Iba tak som to jednoducho napísal a hodil sem. ďakujem nana za návštevu aj poučný komentár. 
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
akýsi ťažkotonážny motýľ... nevycibrený v lete... aha, veď ešte len vyliezol z kukly :)... možno preto... naozaj mi vyznieva kostrbato a vystačila by som aj s menej ako polovicou... tou menej naškrobenou
explicitnosť z nej búrlivo preteká a pri druhom vrátení sa na deku som už mala ozaj dosť... sú to veru zradné lúky... mať tak kosačku :)
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
áno, ako vyznanie by mohlo byť, len som sa chcel preniesť cez to vyznanie do hlavnej myšlienky.
ďakujem Sendy za úvod :-)
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
A proč ne? :)
Za sebe přiznávám, že nejvíc se mi líbí první dvě strofy. A klidně si je umím představit samotné. Je v nich všechno.
|
|
|
|