V zámku stál dom z červených tehál. Z komína neustále unikal čierny, štipľavý dym, zapĺňal komnaty a dusil obyvateľov. Slúžky nakúkali domu do okien. Zdal sa byť prázdny, len na podlahe sa belel vysoký cylinder.
„Stráži ho starec zmontovaný z kovu a plechu,“ zašepkala jedna z nich. To on vypúšťa z úst ten dym. Musí byť schovaný v komíne.“

Ľudia sa snažili dostať zo zámku, ale kvôli dymu nevideli ani na krok. Dvere sa podarilo nájsť len niekoľkým odvážlivcom. Mnohí ani neverili, že nejaké dvere vôbec existujú. Možno je cesta pod klobúkom. Zatiaľ sa ho nikto neodvážil nadvihnúť. Ľudia sa boja do domu vstúpiť. Každú chvíľu sa môže z tieňov vynoriť Strážca. Raz do zámku priletela striga. Našli ju, ako sedí pred domom a s úsmevom hladí stroj na kolenách.
„Vyšíva ľudské kroky,“ povedala. „Dokáže vás vyviesť zo zámku. Ak mi prinesiete klobúk, dám vám ho.“

Obyvatelia však nechceli riskovať. Rozhodli sa, že strigu radšej zabijú. Zaškrtili ju a jej telo zamurovali do stien. A po mnohých rokoch sa skutočne dostali von. Všimli si metlu opretú o stenu. Nasadli a odleteli. Dlho sa vznášali medzi oblakmi až z nich napokon ostala len maličká čierna bodka. Vzduch v zámku sa začal prečisťovať. Klobúk stále ležal na svojom mieste.
Strážca spal.