|
Hostů OnLine:
Členů OnLine:
Registrovaných členů:
Právě přihlášení:
|
|
bzzzzzzzzzbzzzzzzzzz
prenášaš na chĺpkoch pot
robotnica
ako kód konštantné bzučanie
prepuklo
a moje nohy hompáľajúc
ťarbavé
ani nie budúcim medom
v pásikoch sa cítim zle
zjednodušene
dusia ma
peľové príletové dráhy
máš strach ja nádej
keď skúšam po tebe
šialené parkovanie úľov
Léta Páně 2014, dne 8.4. věnováno autorem
nana
|
|
|
|
|
|

|
|
trosku viac pristupnejsie mi to pride. zaoblene hrany a nema to tu ostrost ako som zvyknuty :) trosku menej sugestivne a viac medove. ale stale vysoky standard :)
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
no nana-si predsa včelia kráľovná asi-v tom je tá filozofia :) ale chápem mám to podobne to pasikové väzenie - inač excelentné zobrazenie pocitu v slove-myslím
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
niekedy až tak vznešene a štíhlo nepôsobia :), flavi... ďakujem
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
to hej, aj ja som sa nad tým často zamýšľala, hany... ale to by bolo na druhú báseň :)
dík...
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
Už som sa zľakla, že muchy...a oni to žlto-čierne vznešené štíhle telá...
Tie pásiky si dobre dala, akoby to boli mreže, hranice, nasekaný priestor.
Druhý a štvrtý odstavec má pre mňa gurmánsku chuť slova...
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
vždycky mi včel je líto - na obranu mají jen žihadlo - a když ho použijí, stejně zahynou
hodně mi zasondovala v paměti
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
lajko... ďakujem, že si sa zastavil
teší ma :)
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
akoby som to už niekde čítala, jiří :)... ďakujem
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
doti... si vystihla :)
prekonávať sa však dá s pozitívnym aj negatívnym nábojom...
vďaka ti
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
inde a inak, veru... myslím, že to inak je podstatnejšie :)... ďakujem
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
vďaka, marti... za úsmev a slovíčka :)
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
pekná páčivá 
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
Porušila jsi první zákon mého království, ale odpouštím ti pro poezii květů, která je mi odpřena. Včelí královna.
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
:) no jo, někdy se překonáváme, ač víme, že budoucnost zůstává nejistá. Hezká alegorie.
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
Svobodnému duchu se nikdy nechce být pouhou součástí celku, bez ohledu na barvu uniformy. Nebaví ho vracet se stále po týchž příletových drahách a dřít na nekonečném díle zachování druhu. Svobodný duch touží vzlétnout, jinam, jinak...třeba i umřít, ale zanechat stopu odlišnou od všech ostatních...
Dobrý text.
|
|
|
|