Chlapec sa díval na kus spáleného mäsa.
Ležalo na začadenom tanieri, v malej mláčke zaschnutého tuku. Bolo zuhoľnatené a páchlo po dyme. Nástenné hodiny odkrajovali čas. Chlapec zaboril vidličku do stvrdnutej kôrky. Zaprášilo sa. Tlmene si odkašľal. Do vzduchu vystúpili povrázky sadze a rozptýlili sa. Nabral na vidličku hmotu, ktorá pod spáleným okrajom tĺkla záplavou žiliek a vložil si ju do úst. Mäso sa mu vzpriečilo v ústach. Krk sa stiahol. Ovládol sa a prežúval. Ručičky na hodinách sa neúprosne posúvali. Dvere sa čoskoro otvoria a vojde Otec. Presviedčal mozog a svoje čeľuste; nútil sa pokračovať. Žul mechanicky. Pokúsil sa prehltnúť, nešlo to. Žalúdok mu poskočil; mal pocit, že sa povracia. Nabral vzduch medzi predné zuby a skúsil to znovu. Mäso sa mu v hrdle presúvalo pomaly, zasekávalo sa akoby váhalo. Skontroloval čas. Lúče zapadajúceho slnka, prepasírované cez sieťku proti hmyzu sa mu opierali do chrbta. Kus mäsa na tanieri pulzoval žilkami ako organizmus, ktorý stále žije. Ako obluda prebudená z hlbokého spánku, ktorá ho pozorne sleduje.

 

Ruka sa mu roztriasla, do hlavy vystrelila prudká bolesť. Kuchyňa sa s ním zatočila. Zazdalo sa mu, že kus tej odpornej večere sa pohol. Pretrel si oči. Na jazyku ho pálili kyslé žalúdočné šťavy. Túžil po hlte vody. Za dverami sa ozvali kroky. Chlapec v panike zabodol vidličku do mäsa, nabral ohromný kus a snažil sa ho dostať na jazyk. Pery mal však pevne zomknuté. Rozhliadal sa. Napokon mäso hodil za chladničku. Vytrel mastnotu z taniera rukávom, položil vidličku na stôl a čakal.
Otec vstúpil. Chlapec zacítil, ako sa ochladilo. Slnko zmizlo, miestnosť potemnela. V komíne fičal vietor ako tajomný prízrak z iného sveta. Otec zažmúril na prázdny tanier. Potom pozrel na chlapca. Bol bledý a vlasy sa mu leskli potom. Zazdalo sa, že v prázdnej tvári mohutného tvora sa objavil záblesk uspokojenia.

 

A potom sa ozval šramot. Spoza chladničky. Ostrý zvuk ako keď nôž škriabe o dno taniera. Chlapcovi sa rozbúšilo srdce. Otcovi stačil jeden pohľad. Sklonil sa, vytiahol mäso, chvíľu si ho prezeral ako zdochnutú mačku a potom ho odhodil na podlahu. Kopol doňho. Ozvalo sa zapišťanie a mäso zmizlo v tme chodby. Otec natiahol svoju ohromnú ruku.
„Tak poď.“

 

Jeho hlas znel strašne vzdialene, šiel z neho chlad a prázdno. Chlapec vstal. Kolená sa mu triasli. Otec ho chytil za golier a vliekol za sebou po zemi ako staré vrece. Vyšli do chodby. Kráčali dlho. Chlapec sa striasal zimou. Neobutý pod sebou rozhŕňal jemný prašan. Zastavili pred dverami, ktoré nepoznal. Otec zaklopal, chvíľu počkal a potom chlapca postrčil do slabo osvetlenej miestnosti. V kresle sedel muž. Rozblikala sa malá stolná lampička a odhalila jeho tvár. Kývol k voľnému kreslu.
„Posaď sa.“
Poslúchol. Sedel a šúchal si rukami plecia. Od úst mu stúpal zrazený dych. Muž sa naňho díval. Hustá brada mu pokrývala skoro celú tvár, spájala sa so štetinatými vlasmi hrdzavej farby. Vystupovali len plné, mäsité pery. Nad oboma ušami mali hniezdo drobné myši. Chlapec ich videl, ako sa pohybujú v mužových vlasoch a brade, objavovali sa a zase mizli vo vytvorených chodbičkách.
„Takže?“ nadhodil muž.
Chlapec sa zadíval mužovi do očí, sivých ako vyhasnuté uhlíky.
„Nepoznám vás,“ povedal odmerane.
„Iste.“
Muž sa usmial a naklonil sa k nemu.
„Čo si urobil?“
„Nič.“
Myši sa mu zakmitali vo fúzoch. Našpúlil pery a hlodavce sa stratili.
„Chcem odísť,“ povedal chlapec. Muž mlčal. Chlapec sa díval na svoje chodidlá. Koža popraskaná, na pätách stvrdnutá. Prsty mu modrali od chladu. Muž sa tichučko zachichotal.
„Nič som neurobil,“ chlapcov hlas sa slabo chvel. Zdvihol pohľad.
„Vy ma zabijete?“ spýtal sa.
„Nie som vrah.“
„Ale urobíte to.“
Muž chvíľu neodpovedal. Niekoľko myší vyšlo z hniezd, usalašili sa na lalôčikoch na zašpicatených ušiach a dívali sa na chlapca drobnými, živými očkami.
„A chceš to?“ spýtal sa, pomaly, dôrazne vyslovujúc každé slovko. Myši zacvakali zubami a strihli fúzami; naraz ako jedna bytosť. Chlapec privrel oči a prikývol. Muž sa usmial, širokým smiechom Mikuláša. Jeho zuby sa jasne blýskali, okolo očí sa roztvorili vejáre vrások. Naznačil chlapcovi, nech si dá dolu tričko. Chlapec poslúchol. Telo mal plné okrúhlych dier. Trup bol celý rozožratý, na bruchu a bokoch bolo vidno stopy po zuboch. Ako diery v syre. Ranami fičal chladný jesenný vietor. Muž ukázal na chlapcove pravé plece.
Myši zliezali z brady a ako sivé kvapky sa vnárali do chlapcovej kože.