„Teraz vám niečo zahrám.“
„No dobre, hraj.“
„Teraz vám niečo zahrám.“
„Čo nám zahráš?“
„Neviem, niečo vám zahrám. Zahrám vám...
piči, moje oko vyjebané, drblo mi tam niečo...
...počúvajte,“
na gitare brnká zaujímavú vec. Počúvajú_ niektorí sa pomedzi tým len tak rozprávajú, iní sa usmievajú a z nich mnohí - ale všeobecne ich tam veľa nie je, so „mnohí“ is relative term – hádžu nejaké mince do nádobky a takmer všetci si podupkávajú, ale mimo rytmu. Akosi ho nedokážu zachytiť.
 
 
Z domu odišiel, keď mal 19. Matka spala s milencom a nad ňou, spoza okna vykúkal jeho chrbát siluety jak si vybehuje z domu von. Prešiel cez stromy, s ruksakom a s niekoľkými stovákmi eurami pešo do celého sveta. Skúška dospelosti. „Si dospelý?“       „Úradne áno.“
 
„A čo sa stalo potom?“
„Zaspievam vám o tom pesničku.“
„Nie, tie sú na hovno, úprimne si zaujímavejší človek než muzikant.“
„Je to jednoduchý folk. Neviem, čo na tom môžem pokaziť, keď mám slušný príbehový základ. Retardi (to už si potichu povedal len pre seba)“
 
 
Nadýchol sa. Prešiel ďalej:
 
Stretol 60 ročnú ženu.
„Čo robíte?“ skydaný na zemi.
„Som padnutý na zemi, skopali ma, hovadá.“
 
„Ja som raz padla tak, že som si rozbila  hubu na dve kusy.“
„Ale v pohode. Vypadáte.“
„Na prvý pohľad, no ale chceš vidieť moju kundičku?“
„Jop.“
Ukázala maličké výhonky pod sukňou. „Ale už som videl aj horšie.“
„Ozaj?“                                  „Hej,“ na krku mu prisadol komár. Zabil ho.
„Myslíš, že keby som si chcela ešte zapichať, mala by som šancu?“
„No chcete so mnou?“
„Môžem?“
„Môžem ja?“
„Môžem?!!“
PICH-PICH!!
 
Asi 6 členné stále publikum zatlieskalo nemotorne ako taká sviňa. Zvyšné publikum bolo nestále a hodilo mu nejaké money na nádobky, čo nato bola určená. Nejaké mince.
Fakt sa netvárili nadšene. Fakt to bolo asi na hovno.
 
„Odkiaľ si?“
„Z Tekovských Nemiec.“
„Jáj, jasné, veď to sa všetko vysvetľuje...“
 

 

 

 

 

Končil ďalší deň, už sa stmievalo.