Kiežby som bola morská panna.
Alebo výr, čo vystrašene
zahúka trikrát včasne zrána.
Alebo klas, čo vietor ženie
ďaleko /chvatom/ od polí.
 
Kiežby som bola voľným okom
neviditeľná. Vážka v ruži.
Opitá snami, sladkým mokom.
Nech sa viac srdce nezatúži
rozdeliť znova napoly.
 
Kiežby som bola lesná víla.
V mámivej chvíli, medzi rečou
stráca sa svetlo, všetka sila.
Spomeniem si: už nemám prečo.
Ono však stále zápolí.
 
Predsa len vyčkám. V chladnej tôni.
Až kým môj zvonec nezazvoní.
Konármi nežne objatá
celkom sa sfarbím dozlata.