Zostala diera. V živom plote.
A tupá úzkosť pri dverách.
Na tvári matný biely poter.
Na pleciach cudzia chiméra.
 
Sny sa vraj plnia na dve doby.
Jedna z nich – býva neistá.
Koncert sa skončil. Niet čo robiť.
Zostáva ešte sólista.
 
Zahrá však clivo. Z nepokoja.
A všetky strigy z krajov sveta
báječnú svadbu nám dvom stroja.
 
Náhle mi zaznie pieseň z leta.
V rúchu a predsa neodetá
prichádza smrť. A nie je tvoja.