I.
prichádza zima, zdá sa
mačky sa túlia k sebe
v objatí pradú pieseň
nechajú voľne plynúť
vnem
 
II.
i ja si dobrovoľne
tak trochu meditačne
oddávam myseľ sneniu
nado mnou mliečna dráha
kdesi v nej realita
iný svet
 
III.
v dúhovom spektre drahých
kameňov dravým cvalom
cez púšť i vodopády
a možno jedným smerom
ibaže – od seba
 
 
IV.
medzitým padla hviezda
v októbri celkom vzácne
náhodne vyrieknuté
/a nech je akékoľvek/
má stále váhu
stien
 
V.
ešte ich pociťujem
/na tvári prvé mrazy/
no štípu už len trochu
ako ja teba – ty mňa
chlad všetko utíši