Vychádzam von, ulice behajú okolo parkov,
na záhrady sa znášajú hlasy. Potápač
vnára ruku do prasknutého akvária, vkladá rybe
do úst žiarovku. Svetlo. Kolieska pred očami.
Zuby zaseknuté v hrdle. Z tmy ma oslovuje žena s tvárou holuba.
Hľadá autobusy. Tvárim sa akoby nič. Okolo
chodí skupina hrncov. Klapot sa ozýva do ticha,
večerné requiem. Zobák čerí pokojnú hladinu,
z kočov vystupujú snehové postavy.
Zakopávam. Opustené chlievy. Strašenie.
Na stole urna: červený nos a pleseň na lícach. Otvorím ju
a bledý prach sa mi vnorí pod kožu. Krajina zošitá tmou.
Zaprášený kabát sa mení v psa. Útek a výkrik. Vonku je množstvo nožníc.

 

Vykapali kaviarne. Pokrčený obrus,
popálený pávím okom. Smilstvo plechoviek od piva.
Z taniera polievky
díva sa nový kraj. Zjem pavučinu. Mliečne korálky mi zasklia hrdlo.
Zdreveniem a môj mních odletí. Tvár jeho je tvárou moru.
Kontajner odráža aktovky slnka. Kozí syr páchne krvou
a zaprášeným bzukotom rýb. Chytám ich,
ale ruky ma nepočúvajú. Ohlodané kosti ulíc, dajte odpoveď!
Neznáme trasy. Mraučanie vychádzajúce z krokov davu.
Kričím. Odchádzajú autobusy. Siréna zvoláva
posledné kopčeky zmrzliny. Do tváre, do zimy,
za obzory. Včely. Včely. Len tie si pamätám...