***
 
Do steny speneného mlieka vráža mrak. Okolo len
bezmenné hlavy autobusov, svetlo kamenie.
Z obrovských čajových šálok
tackajú sa spálené kusy mäsa.
Vysoké klobúky. Bicykle
zavýjajú. Pavúky miesia cesto dňa. V stánkoch
predávajú tričká zošité z prízrakov,
žmurkajú na mňa kravaty,
stolné lampy odhaľujú podväzky.

 

Kupujem si balíček nočných môr.
Horia pod jazykom. Pod nohou mi klíči zápalka.
Smeješ sa. Z oblakov fŕka žeravý mesiac
a môj pršiplášť je samá diera. Na koncoch golfových palíc
sa už leskne úsvit, dočkáš sa ho – vnorená v noži.
Hrady z modrých uterákov
popadajú k tvojim nohám.
 
***
 
Preliačené kapoty, došliapaná tráva,
zo zabudnutého ohniska
sa trúsi popol. Vplietaš si žiletky do vlasov.
Ja žiletky nemám,
rozrezal som panvicu na ktorej sa smažil mesiac.
Lasice blikali medzi súhvezdiami, mnoho planét
v tú noc vyklíčilo v záhradách.
Letné výbuchy vtákov v mäse oblohy,
po hruškovitom slnku sa trúsia mravce a potkany
– ich srsť žobre po uliciach:
len čierne kabáty, fúzy kmitajúce v prázdne.
Dohnívajúci vzduch
a súmrak mliečne sa vlievajúci do úst chodcov,
mliečne splývajúci s nocou.
V tom dni,
kedy si sa túlala ulicami,
kedy plavé srny vychádzali z plameňov cigariet –
kedy vtáky prinášali
krkavčí sneh,
pilinami si si svietila do tváre,
hnala ich pred sebou ako bodkovanú tmu.
Ozvali sa sirény
a dvere vŕzgali smiechom. Odíďme,
koľajnice ešte nezhltli vlak,
ešte v okolitých parkoch môžeš stretnúť lunapark.
Tam sa vraj vchádza do školských lavíc.
Opäť sme tam. Prvý ročník,
vlnovky pred očami. Na katedre sneží.
Strigy sedia na tabuli, hompáľajú nohami
a mreže na oknách
sa vpíjajú do okolitých siluet.