je tam spousta lehučkých slov, rozevlátých pohybů a tak...přiblížily se křehkosti albatrosí
 

Hej Nani, ja som to zle napísala. Tú poslednú vetu som myslela že áno, tá prvá osoba môže byť mätúca. :)

sme sa nepochopili :)... obsahovo tomu rozumiem, ale formálne mi to tam proste trčí... a k tomu záveru... nie mätúci v tom zmysle, že po zime teplo... ale že je v prvej osobe... čítaj pozornejšie :)

mirkah, nana, básněnka a Tessa ďakujem za zastavenie a milé komentáre. Tie poetické sú úplne super. 

 

Nani, vždy sa snažím aby sa moje texty dali vnímať oboma hemisférami. Tou pocitovou aj obrazovou. Vlastne každý to tak asi robíme.

Ja som si zvykla ľudské pocity prirovnávať k obrazom z prírody a prírodným javom.

K tomu skresávaniu ostychu...to niečo pomalé, jemné nežné rozbíja ostych a telá sa stávajú vláčnymi, poddajnými...joj, fakt už dosť, lebo idem do horúcich sfér.

nevadí, ak sa Ti to zdalo vykonštruované, ale ja myslím, že v skutočnosti to tak plynie.

A záver? Po dlhej zime konečne trochu tepla a lietania...toho ľudského.:)

Je však možné, že to pôsobí mätúco. :)

 

Na mne vystrkuje zpoza slov svou radost albatrosia jar. Albatrosia, zvláštně graficky na mne působící slovo.

pekne ti to plynie, miriam... možno len to skresávanie ostychu na mäkké vlákno mi prišlo násilne vykonštruované... ale zbytok sa mi páči :)... aj trošku mätúci záver v prvej osobe

pro přelétání nebe

dobrý vzdušný proudy

 

pookřeje duše a taky všechny oudy...

..rozpínáš v cévách ticho vroucí

a v jarním ránu slyším srdce tlouci...