|
Granát
Keď sa smeješ, vybiehajú ti z očí pavúky. Rieka v košeli. Prsty sú vysoké až tri metre. Na nechtoch sa šmýkajú deti. Škvarky oblohy zoradené v dvojstupoch. Dupot po plechových strechách. Králik s bezfarebnými očami. Z oblakov rastú ryby. Muži tu chodia v čiernom, cez plecia prehodené aktovky plné poštoliek. Je dusno. Telefónne búdky plné hrachu. V noci sa mačky menia na opice. Slony
pracujú namiesto ľudí.
Nad morom granát. Odlesky. Bicykle nad hladinou.
Bola si zvláštna, nosila si vo vreckách pravítka. Nikdy som nepoznal
hlavu väčšiu ako mláka. Nikdy som ťa nevidel
vláčiť búrku na vodítku.
Ostáva za tebou len prach a horda naviatych lasičiek. Na stenách bodliaky. Závoj ľadu pokrýva domy. Výťah smeruje do továrne na klobúky. Dorazíme zajtra. Ráno osleplo. Tieň kvitol. Prišli nikotínové dievčatá, prišli kolobežky na ktorých viali mníšske sutany,
aj zástery jastrabov mastné od oleja.
Prišli sudy kapusty
a biele mašle študentiek. V gymnáziu sa upchali vodovody. Hviezdy ich očumujú. Dievča sa díva na prázdne akvárium. Medituje. A v blízkych uličkách šermujú kosti.
Léta Páně 2015, dne 2.2. věnováno autorem
edmund
Kategorie: Poezie volná
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||






















