I.
počula tiché kroky
v záhrade je však temno
už takmer neuvidieť
polnočné živo-mušky
čo vnesú krehkú radosť
do chladných osamelých
úzkostí
 
stál čelom pred začiatkom
pozeral oddelene
na Nebo Zem a tretie
stratené medzi dvoma
nie je to príliš dávno
keď ešte roznášali
blaženosť pestrých farieb
motýle
 
zostali celkom sami
snáď iba trepot krídel
zmorenej modrej vážky
omína
predlhú cestu tam kde
aj šťastie vystriedala
šedivá clivá pieseň
hôrnych víl

II.
predsa sa odvážili
preseknúť postriebrené
spriadané tisíckami
spevov čo v zabudnutí
nesmelo odrážajú
i rozochvenia chtivú
hodvábnu ozvenu
 
zapadlo
diaľkou sa niesol šepot
(a dodnes neutícha)
v éteri hviezdnych sfér
si ten kým by som (nedbajúc na kopije)
chcela byť
som tá ktorá ťa (aj napriek nevraživým letám)
unáša
 
III.
kde bolo tam bolo
a bolo
a tak sa možno stalo
čo sa viac nikdy nemá
vrátiť späť