I.
a dni sa stále vlečú
pomaly si ich zrátam
možno po centimetroch
no isto na rukách
 
II.
si ešte stále blízko
odetý v ľahkom vetre
pískaš si našu pieseň
šumiacu v korunách
 
III.
vstúpiš mi špičkou do snov
no iba do tých ranných
žiješ si ďalej z prány
a z čistej vôle byť
 
IV.
okno je neustále
dokorán otvorené
vo svite trblietavých
jagavých nemých slov
 
 
V.
tiene sa roztancujú
priestor sa nenávratne
akoby mimochodom
uzamkne do seba
 
VI.
som tá čo dávno nie je
už tvoja krehká víla
som tá čo do náručia
prichýli bielu smrť
 
VII.
nepokoj zlosť a viera
pýtam sa samej seba
či ešte stále zvládam
na konci uniknúť