Hostů OnLine:
Členů OnLine:
Registrovaných členů:
Právě přihlášení:
náčrty bez moderných póz
jesň-zima 2014
 

I
úzkosť -
mi podhadzuje protézu
a do nej
 
keď chcem krv
nikde ani čiarka
ako rozviazať rebrá
po tebe
 
II
čo tu zostalo -
(jedno miesto
jedna farba
a jeden studenší mars)
nemalo byť
bez odpovede
 
ona dopustila
naoko bdenie - naživo solitudo
 
aby opisovalo
genetické kružnice
 
III
(idealisticky -
oblieka sa do zrkadla
má presné oči
ako rany -
lietam s nimi
asi som o tom nevedel)
 
predstavujem si ju
rieku
ak by ma trochu spenila
ale na výber je
 
toľko smrtí
že ja budem
v zrkadlení iba s takou
po ktorej by som sa tu
nezobudil
Léta Páně 2015, dne 5.9. věnováno autorem victor
  
7.9.2015 | 18:39    victor

Doremifa, Dota, ďakujem :) za slová k textu. Ja mám celkom dobrý vzťah k depresívnej poézii, tieto verše sú z toho súdka, ale nevravím, že majú u mňa dominovať takéto básne, čas im aj tie "prinesol" ... Obe ste sa k mojej lyrike postavili s noblesou ... :)
7.9.2015 | 12:29    Dota Slunská

Divila jsem se, že je tu tak málo komentářů, ale po přečtení jsem zjistila, že je to právě jedna z těch básní, nad kterými se dá krásně mlčet.
 
5.9.2015 | 20:18    Doremifa

...nemůžu si pomoct, vnímám Tvou poezii jako hluboce milostnou, protkanou depresivní linkou a lehkou sebeironickou črtou:
(nikde ani čiarka
ako rozviazať rebrá
po tebe)
Je mi ctí doprovodit ji.