Zradné sú močiare, žijúce bez duše.
Zradné tmy v hlbinách, prastarých tiel.
Avšak ty – prekrásna – medzi ne nepatríš.
 
Kalé sú úmysly, žijúcich v temnotách.
Kalé sny v zrkadlách, nepravých mien.
Avšak ty – tajomná – medzi ne nepatríš.
 
Dávaš nám Svetlo krás
v priezračných posolstvách.
Halíš nás do ticha
za spevu víl.
 
Spomínam na život
tančiacich rusaliek.
Túžiacich milovať
zo všetkých síl.
 
Si moja jediná. Kvitnúca ratolesť.
Vo svojej skromnosti tichučko bdieš.
Za letných horúcich nocí sa opýtaš,
či v svojej krehkosti spočinúť smieš.
 
Zradné sú močiare, žijúce bez lásky.
Zradný však nie je tvoj prekrásny hlas.
Prinášaš posolstvá stratenej otázky...
Naveky tlejúcej. Hlboko v nás.