každý deň
svojský ma vítal
vraj kde si bol
očami sa pýtal
 
a pôjdeme hneď?
len tak
snoriť po okolí
očúrať svet
 
naháňať vločky
pozdraviť tok rieky
tu vyváľať sa v tráve
vravel pohľad prostoreký
 
miloval plávať
a rozfúkané púpavy
vo vetre letiaci list
 
však
 
v to vianočné ráno
mi poslednýkrát šepol
že mu je ľúto
musí ísť