|
na hrote zbútľaveného času
splietam si objatia akoby z druhej strany z výkrikov od prstov k dlani zblízka a ty sa brániš blázonko vždy sa mi chce spievať keď vstúpim do tvojho bezvetria do snov pomaľovaných slnečnicami s komínmi nakrivo na miesta kde kedysi rástli kvety a listy a ešte vŕby...... v mlákach sa tam rozlievajú tvoje prsty a ty sa nechceš nechceš sa dať rozfúkať vždy niečo zostane na dne
Léta Páně 2011, dne 16.8. věnováno autorem
marta
Kategorie: Poezie volná
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||






















