VÝTVARNÁ DÍLA
|
šrafované etudy IV.
s nahotou za chrbtom kde chodievam tíšiť srdce keď vyčíňa sceľovať rany rozdrobeným smiechom spochybňovaním nenásytne klíčiacej pravdy každej dnešnej aj tej včera kto mi to tvrdil že býva len jedna smiešne nepripravená som sa zasekla medzi zvonmi nad miestom stretnutí s Bohom so sklonom k odpúšťaniu pozabúdala všetko dôležité o maminom náručí prepĺňanom horúčkami žobroním o pozornosť nespokojná s tvarom vlastných viet sa prebúdzam s výbuchom noci a ešte stále neviem prečo v snoch o mame tak často plačem zadúšajúc sa neschopnosťou zodvihnúť hlavu stále neviem prečo chrbtom k nahote toľko rokov a nič sa nezmenilo len slová si už z vlasov nevyberám v závratoch samé nájdu cestu zahrabú sa jedného dňa ich vypíšem do veršov alebo sa zapichnú tak šialene nástojčivo ako vyhladnuté stromoradia občas vykrikujem dokedy! dokedy sa ma budete dotýkať pritískať ma k sebe zmrzačenými d..o..k..e..d..y neurčitým predstavám o tom dni vyčítavo pozriem rovno medzi konáre v ktorých sa neoplatí stratiť tak rozhodne pozriem zelenými zákrutami ich prinútim počúvať ako vo mne zuní žena obchytkávaná triezvením pozhŕňam nezvládnuteľné zhrubnuté a začnem prosiť odznova je lepšie ostať bez seba nezakopávať
Léta Páně 2012, dne 11.1. věnováno autorem
marta
Kategorie: Poezie volná
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
